A ešte tá „blbá“ otváracia doba volebných miestností! No naozaj, kto si nájde čas ísť voliť v takomto krátkom slede, od siedmej do dvadsiatej druhej hodiny, väčšina občanov má iné starosti, napr. nadávať na politickú scénu, najesť sa, a potom opäť nadávať na politikov. Áno samozrejme, niekto chodí aj do roboty alebo má iné problémy, no neverím, že pri 14% nezamestnanosti, až 80% voľby-schopných občanov je v sobotu v pracovnom strese. Na druhý deň ráno sa potom celá slovenská intelektuálna pospolitosť čuduje, ako je možné, že v troch z ôsmich krajov vyhrali zástupcovia vládnucej strany z viac ako 50–timi%. Zoberme si taký Prešovský kraj. Kúpené hlasy od rómskej, v tomto prípade väčšiny za päť eur, a keď nie tak za vrece zemiakov, ďalšie hlasy od babičiek, ktoré tomu nerozumejú a povedia si: „Hlavne, aby ja som sa mala dobre,“ alebo dostanú v obálke žetónik do nákupného košíka s číslom, ktoré potom zakrúžkujú. Nečudo, že u nás po štvrtýkrát zvíťazil človek, ktorý vyhlásil, že za dvanásť rokov svojho pôsobenia nepostrehol nič, čo treba zmeniť v správe Prešovského kraja a svoje vyjadrenie na otázku prečo by ho občania mali opäť zvoliť, zjednodušil na odpoveď, že on sa nebude meniť a tým pádom ani zmeny v kraji nenastanú, takže opäť niekto zaručil istoty. Navyše svojím vyjadrovaním pripomína skôr strašiaka do kukurice ako nejakého župana.
Áno aj takto by sme mohli charakterizovať prvé kolo volieb do VÚC.