Minsk a hokej

Autor: František Baláž | 29.5.2014 o 11:40 | Karma článku: 2,74 | Prečítané:  767x

 

           Uplynulé majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, ktoré sa konali v Bieloruskom Minsku priniesli so sebou veľa prekvapení.

Absencia hráčov

            No vrátim sa ešte späť do minulosti. Pred tromi mesiacmi, na olympijskom hokejovom turnaji, mal snáď každý fanúšik, dokonca aj hráči, veľké oči na zisk nejakej tej medaile. No bohužiaľ, nespravili sme dieru do sveta, tak ako pred štyrmi rokmi. Priznám sa, že aj ja som do „našich“ vkladal veľkú nádej. Pár ikon zo svetového hokeja, mladé pušky, ale najmä zabezpečená obrana na čele s goliášom nás mali viesť k vytúženému pokladu. Avšak, opak sa stal pravdou. S prichádzajúcim začiatkom olympiády, mal náš český lodivod, len oči pre plač. Zranenia hráčov, ktorí mali byť veľkými oporami sa nám stali osudnými. V tomto prípade sme sto rokov za opicami, keďže počet našich registrovaných hráčov je nižší ako počet štadiónov v Kanade. Z toho vyplýva, že ako tím, si nemôžeme dovoliť veľké absencie, no teraz je už neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Žeby bolo bádať pred majstrovstvami nejakú zmenu? Nie, nie a nie. Túto odpoveď počul aj náš tréner od hráčov viac ako je zdraviu prospešné, a tak okrem povestného „českého štestíčka“ stavil na mladý kolektív.

Vyrovnanosť tímov

Snáď každý favorit, okrem nových majstrov sveta, aspoň raz zakopol v nejakom zápase s outsiderom. Našim chlapcom sa to stalo práve v stretnutí proti Francúzsku. Jasný dvojgólový náskok a prevaha na klzisku sa zmenili za necelých desať minút na trpkú porážku, ktorá nás pripravila o miesto vo štvrťfinále. Avšak môžeme iba polemizovať o tom, ako dlho by sme sa ešte zdržali na turnaji, keď by sme nastúpili proti takej mašine akou bola „Zborná“ tieto majstrovstvá. Možno by náš mladý tím prekvapil a možno by sme odišli s taškou plnou gólov. Akokoľvek by to dopadlo, chalanom by som bol vďačný za každý výkon, ktorí by predviedli.

Syndróm?

Počas majstrovstiev som sa často stýkal s tzv. „fanúšikovským syndrómom.“ Veľké očakávania na zisk cenného kovu sa rýchlo zmenili na tvrdú kritiku a pocit sklamania šírený z rodnej základne práve po zápase s „le bleu.“ Určite to takému mladému tímu nepridá na psychike, keď počúva množstvo negatívnych ohlasov priamo zo Slovenska. Päť miliónov kritikov a trénerov sa pustilo do dvadsaťpäť člennej posádky v Minsku. Ironické komiksy na sociálnych sieťach a známkovanie hráčov v určitých online magazínoch veľmi nepomôžu k lepšiemu výkonu. Veď napokon o tom by mohli rozprávať aj také legendy ako Miroslav Šatan či Jaromír Jágr. Napríklad Miro bol ešte pred olympiádou kritizovaný za svoje vtedajšie výkony po návrate na ľad a Jarda predviedol na majstrovstvách ohnivého ducha, na ktorého nie sme pri jeho osobnosti zvyknutý. Následne to však aj patrične vysvetlil novinárom, no týmto vyjadrením len vyhrotil situáciu, na ktorú musel reagovať aj Dominik Hašek. Napokon vzal veci do vlastných rúk a všetko postupne vysvetlil, aby hokejová pospolitosť mala aspoň najmenšie tušenie čo svojím správaním a vyjadreniami v skutočnosti myslel.

Realita

  Mnohí z nás si však neuvedomovali aké mužstvo v skutočnosti máme. Dvoch ostrieľaných veteránov a charizmatického brankára dopĺňali väčšinou mladí a neskúsení hráči, ktorí sa s takýmto vrcholovým hokejom možno stretli po prvýkrát. Na jednej strane sme doplatili na nedisciplinovanosť a časté vylúčenia, no na strane druhej slovenský hokej opäť ukázal, že má do budúcna na čom stavať. Zlatá generácia je už dávno za nami, ale črtá sa ďalšia, ktorá sa tiež môže zaskvieť ziskom nejakého kovu. Samozrejme, nezaobídeme sa bez nejakej tej reštrukturalizácie a prílevom peňazí zo strany štátu, ktorý naše mladé talenty nepodporuje do takej miery ako by mal. Vskutku je veľmi obdivuhodné, že vo svetovom hokeji sa ukazujú nejaké tie vychádzajúce hviezdičky aj zo Slovenska.

Kvalita turnaja

Nový turnajový systém, ktorý sa používa už tretí rok, poskytuje množstvo udivení, kalkulácie a strety súperov, ktoré sú divácky atraktívne. Ako som už spomínal, outsideri vyhrávajú nad oveľa papierovo silnejšími tímami. Nečudo, že z umiestnenia v prvej štvorici sa ľahko môže stať boj o záchranu. Každý s každým môže získať body a naopak ich aj ľahko stratiť. Ku kvalite zápasov a hokeja samotného prispievajú do veľkej miery aj rozhodcovia. Určite nie som hokejový expert, ale v tomto by som súhlasil s Jágrovým vyjadrením, ktorý tých z majstrovstiev označil za klaunov. Často aj taký hokejový laici ako som ja, mohli vidieť zbytočné vylúčenia, ktoré daný tím oslabujú. Možno by to bolo spravodlivé, keby to tak pískali na obe strany, lenže nebolo tomu tak. Chýbal mi tam aj nejaký ten cit pre hru. Predsa v predĺžení alebo tesne pred koncom nemôžu pískať tak ako na začiatku prvej tretiny. Áno, možno chcú mať všetko pod kontrolou, ale je logické, že s postupným ubúdaním času na strelenie vyrovnávajúceho gólu budú hráči nervóznejší a tým aj ich hra. Napríklad ako v zápase Bieloruska proti Lotyšsku, keď sa Lotyšom podarilo streliť pred koncom gól, ktorý rozhodca neuznal za postavenie hráča v bránkovisku. Podľa môjho názoru to bolo veľmi chybné rozhodnutie, keďže tam nebol obomi nohami a nebránil brankárovi vo výkone. Možno rozhodcov navštívil po druhej tretine samotný Lukašenko a povedal im, aby už neuznali žiaden gól pre Lotyšsko. Mimochodom, tento gól pripravil Lotyšov o štvrťfinále.

Tváre TV

Televízne sledovanie zápasov nám v značnej miere spríjemňovali aj určité osobnosti na obrazovke. Richard Lintner je už ostrieľaným a pravidelným spolukomentátorom na majstrovstvách. Jeho hlášky neraz pobavia a podstatné je, že vie o čom hovorí, keďže je priamo z fachu. Určite má veľký rečový talent, veď kto by vymyslel za pol minúty taký príhovor ako on. Neviem či som si to všimol len ja, ale podľa môjho názoru by bol pre nás veľkým prínosom aj vo zväze. Ktovie možno tomu raz tak bude, napríklad na pozícii trénera či generálneho manažéra. Samozrejme, nemôžem zabudnúť ani na Igora Tótha s jeho slávnou ceruzkou, ktorý sa tieto majstrovstvá rozbehol a okrem tradičných gólových situácií, nám začal kresliť umelecké diela ako vláčik či slimák.

               Hokejové majstrovstvá sveta sú každoročne najsledovanejšou udalosťou. Nie nadarmo sa hovorí, že šport spája ľudí a túto súdržnosť sme mohli vidieť aj v takom štáte ako je Bielorusko. A je veľmi obdivuhodné, že IIHF povolila majstrovstvá v komunistickej krajine. Je to dôkaz vzájomnej úcty, rešpektu a tolerancie.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?